Londýn/Bratislava
2. septembra (TASR) - Gregoriánsky kalendár, známy aj ako "západný"
alebo "kresťanský", je v súčasnosti medzinárodne uznávaným občianskym
kalendárom. Napriek tomu, že existuje od roku 1582, najmä kvôli
náboženským dôvodom nebol prijatý jednotne. Gregoriánska reforma sa
spočiatku stretla s pochopením výlučne v katolíckych krajinách, ktoré ju
prijali v priebehu rokov 1582 - 1584. Medzi prvé krajiny, ktoré začali
používať takýto typ kalendára patrí Taliansko, Francúzsko, Španielsko či
Portugalsko. V Uhorsku začal platiť od 1. novembra 1587. Vo Veľkej
Británii bol implementovaný až 2. septembra 1752.
V piatok 2. septembra uplynie 270 rokov odkedy vo Veľkej Británii zaviedli gregoriánsky kalendár.
Pred rokom 1752 sa Británia a jej impérium riadili juliánskym
kalendárom, ktorý prvýkrát zaviedol rímsky vládca Gaius Julius Caesar v
roku 46 pred Kristom. Juliánsky kalendár, ktorý sa používal po
stáročia, však nemal systém, ktorý by umožňoval, aby dátumy
rovnodenností, a teda aj s nimi spojené katolícke sviatky, pripadali na
rovnaký deň. Dĺžku roka stanovil na 365 dní a 6 hodín (365,25 dňa). Aby
sa táto štvrtina dňa zohľadnila, bol každý štvrtý rok priestupný, teda
mal 366 dní. To však na vyrovnanie nesúladu medzi kalendárom a realitou
nestačilo.
V skutočnosti je tropický rok (teda reálna dĺžka obehu Zeme okolo Slnka)
ešte približne o 11 minút kratší. Do 16. storočia táto odchýlka
spôsobená juliánskym kalendárom narástla už o 10 dní. Zaužívané
počítanie času napríklad posunulo termín Veľkonočnej nedele.
Gregoriánsky kalendár, ktorý pápež Gregor XIII. vyhlásil za platný vo
februári 1582 okrem vypustenia desiatich dní z juliánskeho systému
zaviedol odlišné pravidlá pre systém priestupných rokov, aby sa
stanovili konzistentné dátumy vo vzťahu k rovnodennosti. Pápež Gregor
XIII. poveril úlohou skorigovať juliánsky kalendár astronóma Luigiho
Giglia a jeho brata Antonia. Gigliovci vychádzali z výpočtov Erasma
Reinholda, ktorý v roku 1551 stanovil dĺžku roka na 365 dní, 5 hodín, 49
minút a 16 sekúnd. Nový kalendár bol teda oveľa presnejší. Určil, že
"okrúhle" roky, ktorými sa završuje storočie (1700, 1800, 1900, atď...)
nebudú priestupné - výnimkou sú roky deliteľné štyrmi (1600, 2000, 2400,
atď…). Tak sa znížil počet priestupných rokov počas štyroch storočí zo
100 na 97 a kalendár presnejšie zodpovedal reálnemu pohybu Zeme na
obežnej dráhe.
Hlava katolíckej cirkvi vydala 24. februára 1582 bulu Inter gravissimas,
prostredníctvom ktorej sa z októbra 1582 vypustilo 10 dní a po 4.
októbri teda nasledoval 15. október. Nekatolícke krajiny mali výhrady
voči prijatiu kalendára. Európa bola v čase návrhu kalendára zapojená do
protestantskej reformácie a protikatolícke nálady mali za následok
odkladanie zjednotenia sa pod spoločný kalendár.
Pokusy o prijatie nového systému počítania dní v 16. a 17. storočí
stroskotali v Británii na anglikánskej cirkvi, ktorá ho odmietla prijať.
Situácia sa začala meniť až v roku 1751, kedy bol v Snemovni lordov
predložený "zákon o úprave začiatku roka a o korekcii v súčasnosti
používaného kalendára". Spomínaný zákon prešiel parlamentom, ale bolo
tiež potrebné, aby ho vtedajší panovník Juraj II. podpísal.
K implementácii gregoriánskeho kalendára došlo v stredu 2. septembra
1752, pričom po tomto dátume nasledoval štvrtok 14. septembra. Týmto
spôsobom Británia "stratila" 11 dní. Hoci pápež Gregor XIII. v roku 1582
posunul kalendár o desať dní, Briti pre priestupný rok 1752 vynechali
ešte jeden deň.
Zmeny sa týkali sviatkov, dní svätých či narodenín, ale čo bolo pre
občanov dôležitejšie, zasahovali aj do dátumov vyplácania miezd, ako aj
do administratívnych zmlúv stanovených pre obchod a dodávky tovaru po
celej krajine. Atmosféra úzkosti a paranoje potom živila nelogické
presvedčenia medzi prevažne negramotným obyvateľstvom, ako napríklad
predstavu, že gregoriánsky kalendár doslova ukrajuje 11 dní zo života
ľudí a berie ich do hrobu skôr.
0